reklama

Beh

Bežím, ale už nevládzem. Doháňajú ma. Počujem ich ťažké nohy, dopadajúce na skaly za mnou. Musia byť tesne za mojím chrbtom, no neobzriem sa! Stratil by som čas. Prečo ma prenasledujú? Odpoveď je jednoduchá. Som totiž futuran.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Je nás na svete málo a stále nás ubúda. Máme od narodenia jeden nezvyčajný dar. Časť našej mysle je spojená s budúcnosťou. Znamená to asi toľko, že sa mi niekedy ukáže vidina a viem, čo sa stane, alebo by sa mohlo stať.

 Dnes v noci som mal sen. Moje rodné mesto blčalo v plameňoch. Všetci vnútri boli mŕtvy, vrátane mojej rodiny.

 Ako som premýšľal nad nedávnym snom, chytil ma jeden z mojich prenasledovateľov za rameno a vyčerpaného ma zhodil na zem. Skočil na mňa. Bránim sa, no uvedomujem si, že v tomto súboji nemám šancu vyhrať. Je to totiž muž, vysoký asi ako ja, no oveľa starší a silnejší. Vzdávam to. Chytili ma. Vtom sa mi zahalila myseľ. Je to jedna z vidín. V nej neznámy muž na mňa strieľa z luku a šíp ma triafa priamo do chrbta. Vtedy som si to uvedomil. Musím nejakým spôsobom uhnúť. Precitol som a ležím na mužovi. Rýchlo sa mu vytrhávam zo zovretia a odskakujem nabok. Mám šťastie. Len čo som odskočil, zasiahol šíp muža ležiaceho na zemi. Otočil som sa a vidím tam Ruzgala. To je ich vodca. To on po mne vystrelil. Teraz však ostáva stáť a pozerá na mňa pohľadom plným úžasu i nenávisti zároveň. Tvár ma zjazvenú po mnohých bitkách. Jeho ďalším cieľom som ja. No vie, že svoju kožu ľahko nedám. Za ním stoja dvaja urastení chlapi. Vyzerajú, akoby mali zo mňa strach. „Ruzgal, o chvíľu zomriete! Z toho lesa za riekou vybehnú štyri zúrivé medvede a roztrhajú vás na kusy.” snažil som sa ich vyplašiť. Dvaja chlapi za Ruzgalom na mňa pozreli zdeseným pohľadom. Všimol som si, že nervózne prešľapujú na mieste a využil som situáciu. „Videl som to pred chvíľou. Mal som vidinu a pozrite sa, čo sa stane, keď sa vyplní.” poznamenal som s istotou v očiach a ukázal na muža, ležiaceho na zemi. „Bežte, kým môžete!” Dvaja chlapi sa pozreli jeden na druhého a niečo si pošeptali. „Ruzgal, ja ... my mu veríme. Vieš, on je futuran a sám si videl, čo urobil pred chvíľou.” neisto povedal jeden. „To ako myslíte? Chcete veriť tomuto chalanovi a radšej bežať domov?” nahnevane zreval Ruzgal. „Necháp to zle, vážne, ale sme už iba traja a na začiatku sme na neho boli ôsmy.” snažili sa upokojiť svojho vodcu. „My ideme preč. Keď chceš, tak ostaň, ale nám to nestojí za smrť.” „Tak si bežte, vy úbohí zbabelci! Bežte!” reval už bez zmyslov Ruzgal. V tichu som pozoroval, ako sa vyvinie situácia a ani som sa nenazdal a dvaja muži už bežia preč. Vtom Ruzgal vyťahuje dva šípy z tulca a napína jeden na tetive luku. Strieľa a jeden muž vzápätí klesá na zem. Ako náhle to zbadal druhý, zrýchlil a skočil do rieky smerom do lesa. Ruzgal strieľa druhýkrát, no tentoraz už netrafil. Začínam byť nervózny. Jemne hladím rukoväť dýky, upevnenej na pravom boku. Ruzgal sa otočil. „Toto čaká aj teba. Tentoraz už nemáš ako utiecť. Vzdaj sa a poď za mojím pánom.” navrhol príjemným hlasom. „On bude vedieť, ako využiť tvoje schopnosti,” poznamenal. „To v žiadnom prípade! Nebudem pomáhať niekomu, kto by využil moju myseľ len preto, aby mohol získať nové územia a aby pretieklo viac krvi!” rozčúlil som sa. „V tom prípade sa rozlúč so životom. Otoč sa, ak to nechceš vidieť.” sčasti spokojným tónom dodal Ruzgal. „Už dlho čakám na tento okamih.” Otáčam sa a počujem vyťahovanie šípu z tulca. Obzerám sa po okolí a hľadám útočisko, kde by som mohol získať aspoň na čas výhodu. Ruzgala nedokážem v boji poraziť. Hlavne, keď nemám nič iné, len malú dýku. Zrazu sa mi opäť zahmlila myseľ vidím seba, ako skáčem z malého vodopádu do jazera. Okamžite mi svitlo. Rozbehol som sa náhle dopredu a bežím popri rieke. Napravo odo mňa presvišťal šíp. Utekám ďalej a kryjem sa za kmeňmi stromov. Nečakane letí ďalší šíp a cítim bolestivé škrabnutie na pravej nohe. Druhý šíp sa mi našťastie len jemne obtrel o pravú nohu. Na chvíľu som sa zapotácal, no utekám ďalej. Narýchlo sa obzriem a Ruzgal beží za mnou, už s lukom na chrbte, no v ruke drží vytasený meč. Neďaleko pred sebou vidím zráz a rieka sa po malom vodopáde valí s hukotom do jazera. Bez rozmýšľania skáčem dolu vodopádom. Ruzgal skáče za mnou. Padám a zrazu cítim len prudký náraz do ľadovej vody. Pod ňou nepočujem nič, iba dunenie narážajúcej vody na hladinu. Čo teraz? Ruzgal je tesne za mnou. Vyplávam na hladinu a vidím, ako Ruzgal ohromnými zábermi, s mečom v ruke, pláva priamo ku mne. Jeho zjazvená tvár blčí od zúrivosti. Chytám dýku a prudkým švihom ju hádžem smerom na neho. Dýka sa mu zabodla škaredo do krku a vystrekla krv. Ruzgal s úžasom na tvári zahučal a vytiahol si dýku z krku. To bola jeho osudná chyba. Krv sa začala valiť ohromným tempom a hlava bezvládne ovisla. Meč mu pomaly vykĺzol z ruky a klesá na dno jazera. Za ním o chvíľu aj Ruzgal. Celý premočený som doplával na breh a vyčerpaný sa hádžem do trávy pod stromom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Vtedy som sa zobudil. Niekto mi z celej sily myká telom. „Rýchlo! Vstávaj! Už sú tu! Musíme bežať!”

Jakub Darovec

Jakub Darovec

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý chalan a prave maturujem. tak mi drzte palce :) Zoznam autorových rubrík:  Čo fantázia prinesieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu